Moje skúsenosti mi totiž  hovoria, že v bežnom živote veľa vecí už niekto vymyslel. Vo výskume veľa krát študujeme veci, ktoré už niekto vymyslel a snažíme sa objaviť niečo úplne nové. V tom je asi najväčší rozdiel. Rozdiel medzi výskumom a reálnym životom.

Možno dole je nielen pomenovaný cigánsky problém, ale aj riešenie. Ja sa v živote aj vo výskume totiž snažím nielen pomenovať problém, ale aj nájsť riešenie. Ak však niečo už niekto vymyslel, nanovo nevymýšľam.

Pripájam dole, čo mi poslal kolega mailom ako vymyslenú vec:

Švajčiari a ich riešenie rómskej otázky

Vrátil som sa zo 6-dňovej študijnej cesty vo Švajčiarsku. Je tam tiež veľa

Rómov, ale ako vidíte, u nás tvrdo pracujú, vysvetlila mi Renáta, majiteľka

2 hotelov, členka mestskej rady, u ktorej som bol.

Majú túto motiváciu: Podporu v nezamestnanosti len po odpracovaní 5 rokov

súvisle bez dlhšieho prerušenia.

Odmietnutie práce – žiadna podpora.

Strata zamestnania vlastnou vinou – absencia,

požitie alkoholu na pracovisku – žiadna podpora.

Zničenie mestského bytu a štátneho majetku musí

zaplatiť alebo do vazenia a tam tvrdo pracovať na zaplatenie

škody.

Je celkom nevysvetliteľné, že pseudohumanisti nekričia a verejne nekritizujú

Švajčiarsku konfederáciu, že nechce zadarmo bez odvedenej práce živiť

parazitov. A nikto v rámci Európy nehovorí o rasizme vo Švajčiarsku.

Preto chcem, aby tie rôzne neoprávnené podpory a sociálne dávky platili

parlamentné strany, keď dopustili takýto stav rasizmu naruby !!!!

Načo vymýšľať v reálnom živote vymyslené veci ?